Pamiatky Košíc

Kategória: Uncategorised

Dátum uverejnenia: pondelok, 13. február 2012, 18:47

Prečítané: 144x

Dóm sv. Alžbety

Dóm sv. Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Jeho vžstavba začala okolo roku 1370. Ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.

Kaplnka sv. Michala

Pochádza pravdepodobne z prvej polovine 14.storočia a vždy bola príslušenstvom farského kostola. Bola vybudovaná ako cintorínska kaplnka uprostred cintorína vo vnútri mesta, ktorý sa rozprestieral od dómu na juh na niekdajšom ostrove, vytvorenom Čermeľským potokom - na mieste terajšieho parku na Hlavnej ulici. Kaplnka je zasvätená svätému Michalovi, sprievodcovi duší na druhý svet.

Urbanova veža

Vznikla renesančnou prestavbou pôvodnej gotickej veže (z prelomu 14. a 15. storočia), ktorú v roku 1628 dobudoval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Vo zvonici bol umiestnený vyše 7 tón vážiaci zvon svätého Urbana, ktorý v roku 1557 zlial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. V múroch veže je vsadených 36 náhrobných kameňov pochádzajúcich z obdobia 14. až 15. storočia (jeden z kameňov je rímsky zo 4. storočia).

Levočský dom

Je najzachovalejšou mestskou stavbou postavenou v gotickom slohu. Pochádza z druhej polovice 15. storočia. Dom patril v rokoch 1542 - 1569 mestu Levoča, ktoré ho získalo ako dedičstvo po svojom rodákovi - zámožnom obchodníkovi Alexandrovi Turzovi. V roku 1569 odkúpilo mesto dom od Levoče, aby v ňom zriadilo hostinec. V roku 1617 bola zriadená v prenajatej časti domu tlačiareň Jána Festha. Bola to vôbec prvá tlačiareň na území mesta.

Andrássyho palác

Trojpodlažná budova, postavená v roku 1899 v novobarokovom slohu. Projekty vypracoval profesor budapeštianskej vysokej školy Vojtech Czigler. Na bohato členenom hlavnom priečelí je plastický erb rodu Andrássyovcov.
 

Župný dom

Župný (stoličný) dom na Hlavnej ulici projektoval (v roku 1779) architekt cisárskej komory v Bratislave Ján Langer ako reprezentatívnu barokovo-klasicistickú palácovú stavbu. Tento palác je bývalým strediskom uhorsko-turnianskej župy, ktorej plastický erb je umiestnený uprostred priečelia. Dnes v nej sídli Východoslovenská galéria.

Stará radnica

Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 – 1780. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne.

Žobrákov dom

K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici.

Miklušova väznica

Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia.

Kapitánsky palác

Klasicizujúco - baroková fasáda so zrejmým starším renesančným duchom, patriaca budove Slovenského technického múzea na Hlavnej ulici. Budova stojí na mieste štyroch gotických meštianskych domov, z čias vzniku Košíc v 13.storočí. V jednom z nich býval kapitán Horného Uhorska a zároveň mesta Košíc Johanes Rueber z Fixendorfu (vo funkcii v rokoch 1568-1584), vojenský velitel a odborník Habsburskej ríše európskeho formátu. Počas definitívneho nástupu protireformácie v druhej polovici 17.storočia určil cisár Ferdinand III. (v roku 1654) dom ako oficiálne sídlo hornouhorských kapitánov.

Knižnica Jána Bocatia

Stavba bývalej mestskej jedenásťtriednej školy. Autorom projektu bol miestny staviteľ M. Répászky. Do užívania ju školská správa prevzala 30. októbra 1897. V súčasnosti je v nej knižnica Jána Bocatia po presťahovaní z budovy starej radnice na Hlavnej ulici č.59.

Dominikánsky kostol

Je najstarším kostolom mesta, zároveň najstarším dochovaným objektom Košíc vôbec. Bol postavený okolo r. 1290, prvá písomná správa z r. 1303 ho už spomína. Najstaršou jeho časťou je loď, ktorá je ešte románska a pôvodne mala úzke okienka, ktoré sa rozšírili pri barokovej prestavbe do dnešného tvaru. Svätyňa s oporným systémom je gotická a tak isto aj veža, ktorá je postavená na severnom styku lode so svätyňou. Kužeľovitá veža z roku 1903 má výšku 68 m. Je to najvyššia veža v Košiciach.

Morová kaplnka sv. Rozálie

Rozálsku kaplnku vystavili pri novom cintoríne na úpätí Červeného brehu v rokoch 1714-1715. Bola postavená na pamäť moru z rokov 1710-1711. Pôdorys barokovej stavby má tvar pravidelného osemuholníka s vežou na západnej strane. Z vnútorného vybavenia si zasluhuje pozornosť hlavný oltár, ktorý je ambitového typu.

Evanjelický kostol

V polovici 16.storočia skoro všetci občania Košíc prijali reformáciu, stali sa evanjelikmi. V roku 1554 zabrali pre seba farský kostol, kaplnku sv. Michala a špitálsky kostol pred hradbami. Nakoľko dominikánsky a františkánsky kostol vyhorel, boli prakticky všetky existujúce kostoly protestantské. Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. V bočných priestoroch sú typické luteránske chóry, ale návštevníka očarí predovšetkým kupola, s kazetovaním a rezetkami, presvetlená laternou.

Grécko-katolícky kostol narodenia Panny Márie

Grécko katolíci sa vo väčšom počte usadzovali, alebo boli usadení svojimi zemepánmi až v 17.storočí. V rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle. Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon. Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie.

Synagóga na Zvonárskej ulici

V stredoveku v Košiciach židia nežili. A tak zriedkavé prípady, keď nejaký prišiel v službe kráľov, alebo sedmohorských kniežat boli takou raritou, že sú zachytené v archiváliách. Prvým židom, ktorý dostal povolenie usadiť sa v meste, aj to pred hradbami, bol povozník a doručovateľ poštových zásielok Israel Mayer v roku 1784. Priamo v meste až v roku 1841 striebrotepec Jakub Burger. Židovské spoločenstvo sa tradične usadzovalo spolu, tu okolo Zvonárskej ulice, kde si v rokoch 1842 - 43 zo sýpky prestavili prvú modlitebňu - synagógu. Tento objekt už neexistuje, slúžil do doby aj dnes existujúcej synagógy z rokov 1871 - 81.

Zaujímavosti Berlína

Kategória: Uncategorised

Dátum uverejnenia: piatok, 06. január 2012, 11:55

Prečítané: 309x

Od roku 1991 je Berlín hlavným mestom a tiež sídlom vlády Nemecka. Po zjednotení mesta patrí k najväčším mestám v Európe. Mesto je významným kultúrnym, politickým a vedeckým mestom nielen v Nemecku, ale aj celej Európe. Základom ekonomiky mesta sú služby. Toto mesto je najnavštevovanejšímv rámci EÚ.

Metropola je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti. Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť verejnej dopravy a pre jeho vysoký životný štandard.

Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba 70 km západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva. V meste sa nachádza množstvo parkov, zelených plôch, dokonca tu nájdeme aj lesný porast.

Mesto má veľmi pestrú históriu. Prvá historicky doložená zmienka o ňom pochádza z roku 1244. O dve storočia neskúr sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, neskôr hlavným mestom Pruského kráľovstva, následne hlavným mestom Nemeckého cisárstva, Weimarskej republiky a Tretej ríše. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené, bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961. Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.

Berlín sa vyznačuje veľkým počtom kultúrnych a vedeckých zariadení, z ktorých niektoré dosiahli veľkú známosť a popularitu aj v zahraničí. Kultúrna pestrosť a tolerancia sa pritom traduje hlavne z čias Západného Berlína, ktorý sa stal v tomto zmysle „slobodným“ mestom podľa hesla „pre každého niečo“.

Brandenburská brána

Ríšsky snem

Budova Berlínskej opery

Evanjelický dóm

Kráľovská kolonáda

Radnica

Krásy Florencie

Kategória: Uncategorised

Dátum uverejnenia: piatok, 06. január 2012, 10:06

Prečítané: 121x

Florencia patrí k najznámejším a najkrajším mestám Talianska. Leží v provincii Toskánkso, ktoré je známe svojou malebnosťou a hlavne kultúrou. Je kolískou renesancie a klasikov ako napr. Danteho, Petrarcu a Boccaccia. V slávnych múzeách mesta, chrámoch ale aj na uliciach môžete obdivovať krásu vytvorenú takými osobnosťami, ako boli Botticelli, Leonardo da Vinci a Michelangelo. Florencia je známa nielen týmto duchovným pokrmom, ale aj vychýrenými gastronomickými špecialitami a povestnými vínami.

Mestom Florencia, ktoré bolo istý čas aj hlavným mestom Talianskeho kráľovstva a vládla tu známa rodina Medici, preteká rieka Arno. Mesto rozdelené touto riekou prepájajú krasne mosty. Od roku 1982 je historické centrum mesta zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Krásy mesta odrážajú jeho bohatú históriu. Je len na nás ju objavovať...

Panoramatický pohľad na Florenciu

Svetoznáma galéria Uffizi

Galéria ukrýva nádherné dielo Boticcelliho - Zrodenie Venuše

Socha Dávida od Michelangela

Najznámejší most v meste - Ponte Vecchio

Palazzo Vecchio

Piazza Santa Croce

Piazza Santa Maria Novella

Santa Maria del Fiore

Knižnica

Palazzo Medici Riccardi

Piazza Signoria

Víťazný oblúk - Arco di Trionfo

Zaujímavosti Atén

Kategória: Uncategorised

Dátum uverejnenia: streda, 23. november 2011, 13:14

Prečítané: 380x

Atény sú hlavným a zároveň najväčším mestom v Grécku. Je jedným z najstarších miest sveta a jeho vek sa odhaduje na 3400 rokov. Toto kozmopolitné mesto je strediskom ekonomického, finančného, priemyselného, politického a kultúrneho života v Grécku.

Od dôb antiky sú Atény destináciou mnohých cestovateľov a turistov. V posledných dekádach sa infraštruktúra mesta zlepšila, aj vďaka Olympijským hrám, ktoré sa tu konali v roku 2004. Hlavne vďaka pomoci EÚ grécka vláda pracovala na projektoch obnovy a výstavby, napr. na Eleftherios Venizelos medzinárodnom letisku, Athens Metro systéme, novej diaľnici Attiki Odos.

Atény sú domovom 148 divadiel, vrátane známeho starovekého Herodes  Atticus divadla. Aténske planetárium, ktoré nájdete na ulici Andrea Syngrou, je jedným z najlepšie vybavených digitálnych planetárií na svete.

V Aténach nájdete variabilný terén, hlavne však kopce a hory. Toto mesto je popretínané štyrmi pohoriami. Preto je tu množstvo možností na prechádzky a tiež cyklistické túry. 

História a mytológia starovekého Grécka je všadeprítomná. V kaviarňach, uliciach, budovách, múzeách, atď.  Staré sa tu stretá s novým, neoklasicizmus striedajú moderné mrakodrapy. Populárne turistické miesta zahŕňajú Akropolu a Panteón, Agoru – politické a obchodné centrum starovekých Atén, Zeusov chrám, staroveký štadión, Národné archeologické múzeum. Byzantské chrámy sú roztrúsené po celých Aténach, sú plné mystiky stredoveku, vyzdobené ikonami, freskami a mozaikami.

Pohľad na Atény

Staroveká Agora

Slávne planetárium

Herodes Atticus divadlo

Akropola a Panteón

Staroveký štadión

Zeusov chrám

Poklady Národného archeologického múzea

V Prešove vydierajú lekárov

Kategória: Uncategorised

Dátum uverejnenia: sobota, 22. október 2011, 11:22

Prečítané: 96x

Vedenie prešovskej nemocnice vydiera mladých lekárov pred atestáciou, aby stiahli výpovede. Pre denník Pravda to potvrdili viacerí z nich, svoje mená však v obavách pred ďalšími perzekúciami nechcú zverejniť. Vedenie prešovskej nemocnice vydiera mladých lekárov pred atestáciou, aby stiahli výpovede. Pre denník Pravda to potvrdili viacerí z nich, svoje mená však v obavách pred ďalšími perzekúciami nechcú zverejniť. "Riaditeľstvo vyvíja obrovský nátlak na skupinu lekárov, ktorí majú tesne pred skúškou. Buď im nechce povoliť predatestačné voľno, alebo ho priamo zruší a tým im znemožní účasť na skúške," posťažoval sa jeden z mladých lekárov Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana. Lekári pred atestáciou vraj dostali na výber z dvoch možností - buď výpoveď okamžite stiahnu a môžu sa na atestáciu pripravovať ďalej, alebo sa im študijné voľno zruší a k atestačnej skúške ich nepustia. Ide o lekárov z viacerých oddelení. Niektorí z nich si myslia, že riaditeľstvo Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana tak plní príkazy z ministerstva zdravotníctva. Viac sa dočítate tu.