-
Kategória: Aktuality z tlače
-
Dátum uverejnenia: piatok, 27. január 2012, 15:17
-
Prečítané: 1x
Mladí zubári, ktorí práve skončili školu, nie sú dobre pripravení na vykonávanie praxe. Dôvodom je zlé technické a materiálne vybavenia fakúlt, ktoré ich vychovávajú. "Výsledkom je, že teoretické vedomosti síce majú, ale chýba im manuálna zručnosť na výkon svojho povolania," hovorí prezident Slovenskej komory zubných lekárov Ján Gašič. Štúdium stomatológie zabezpečujú na Slovensku iba dve univerzity - v Bratislave a v Košiciach. Prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity L. Pasteura v Košiciach Neda Markovská vidí hlavný dôvod zlej praktickej prípravy študentov v nedostatočnom financovaní lekárskych fakúlt a výučby stomatológie. "Ministerstvo školstva dáva nejaké prostriedky, ale to je len na obnovu toho, čo sme predchádzajúci akademický rok spotrebovali. Na väčšiu obnovu zubných súprav, kresiel alebo drahých násadcov to nestačí. To si musíme zabezpečovať sami," povedala. S podobnými problémami sa stretávajú aj na lekárskej fakulte v hlavnom meste. "Študentov nemáme kde učiť praxi, pretože naše podmienky sú katastrofálne. Musíme vyučovať v súkromnom zdravotníckom zariadení, ale ani to nie je vyhovujúce pre takúto výučbu," povedal dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Peter Labaš. Študenti praktickú výučbu doháňajú zväčša počas prázdninovej praxe, ale to nestačí. Okrem slabého vybavenia fakúlt je problémom aj nedostatok pedagogických pracovníkov či odborných garantov. Na celé Slovensko sú len dvaja funkční garanti. Dôvodom sú opäť peniaze. "Súkromný stomatológ zarobí päťkrát viac ako profesor stomatológie. Druhá vec je, že v takýchto podmienkach nikto robiť nebude. Keby sme dostavali Rázsochy, pritiahli by sme aj profesorov zo zahraničia," tvrdí. Na nedostatok peňazí však nedoplácajú len študenti stomatológie, ale aj nemocnice, kde prebieha ich praktická výučba. Pacient, ktorého ošetrí študent stomatológie, má totiž zľavu, ale zdravotné poisťovne to nezohľadňujú a zvyšok sumy neuhrádzajú. "Cena za výkony študentov zubného lekárstva, ktoré nehradí zdravotná poisťovňa, bola v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice stanovená s 50-percentnou zľavou. Stratu však nepredstavuje len samotná cena výkonu, ale tiež skutočnosť, že študenti pracujú podstatne dlhšie a spotrebujú viac materiálu ako skúsení lekári. Časová náročnosť výkonu študenta je asi trojnásobne vyššia ako u zubného lekára s praxou, najmä u študentov nižších ročníkov," vysvetľuje hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Jaroslava Oravcová. Na Slovensku je situácia so stomatológmi všeobecne zlá. Je ich málo a väčšina je tesne pred dôchodkom. Zdravotné poisťovne totiž nechcú s novými zubármi uzatvárať zmluvy s odôvodnením, že minimálnu sieť majú naplnenú. Gašič však oponuje: "Kedysi bola minimálna sieť vytvorená podľa okresov, dnes je na kraje. To znamená, že keď v Žiline je prebytok stomatológov, na Kysuciach je ich málo," protiargumentuje Gašič. Zdroj: www.pravda.sk
-
Kategória: Aktuality z tlače
-
Dátum uverejnenia: piatok, 27. január 2012, 15:15
-
Prečítané: 1x
Fyzioterapeutom, laborantom či sanitárom sa platy nezvýšia. Zástupcom odborov a jednotlivých profesijných komôr zdravotníckych pracovníkov sa v štvrtok nepodarilo presvedčiť poslancov zdravotníckeho výboru parlamentu, aby odložili zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a vypracovali jeden spoločný, ktorý by riešil navyšovanie miezd všetkých zdravotníkov. "Odchádzame sklamaní," povedala krátko po stretnutí prezidentka Slovenskej komory fyzioterapeutov Eva Solčániová. Zvýšenie platov sa zástupcovia iných zdravotníckych pracovníkov snažia dosiahnuť už niekoľko rokov. Od vlaňajšieho marca o tom rokovali aj s ministerstvom zdravotníctva. Na rozdiel od lekárov či zdravotných sestier však neuspeli. O minimálnych mzdových nárokoch sestier bude už v pondelok rokovať parlament a iní zdravotníci chceli, aby sa návrh tohto zákona upravil tak, že by riešil aj ich požiadavky. Podľa predsedu zdravotníckeho výboru Viliama Novotného je to však nereálne. "Nie je možné to riešiť naraz v zákone sestier a už vôbec nie spôsobom, že preklopíme tabuľku sestier na všetky zdravotnícke povolania. Každé zdravotnícke povolanie má totiž inú odbornú prípravu, inú náročnosť, postavenie a zastúpenie v nemocniciach," povedal Novotný s tým, že zákon o zvyšovaní platov ostatných zdravotníckych pracovníkov si tak vzhľadom na predčasné voľby zrejme počká až na novú vládu. Predstavitelia komôr varujú, že ak sa otázka platov rýchlo nevyrieši, zdravotnícki zamestnanci odídu do súkromnej praxe alebo za hranice. Ich výpadok v nemocniciach by pocítili hlavne pacienti. "Na CT vyšetrenie by sa nečakalo mesiac, ale tri mesiace. Sanitári by nechodili s pacientmi po vyšetreniach a asistenti by nerobili ošetrovateľskú činnosť. Nemal by kto robiť ani röntgeny či laboratórne vyšetrenia," varovala prezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov Janka Strápková. Odborári dávajú hlavnú vinu za nesystémové a diskriminačné riešenie platovej otázky zdravotníkov ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi (KDH). "Keby v marci minulého roka pri našom stretnutí za okrúhlym stolom pozorne počúval požiadavky všetkých stavovských odborových a profesijných organizácií, určite by sme mohli predísť situácii s výpoveďami lekárov aj situácii, ktorá je tu teraz," povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva Anton Szalay. Viac sa dočítate tu.
-
Kategória: Aktuality z tlače
-
Dátum uverejnenia: piatok, 27. január 2012, 15:05
-
Prečítané: 1x
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) odporúča svojim členom nepodpísať predložený návrh dodatku k zmluvám so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP). Taký je záver štvrtkového stretnutia členov asociácie v Martine. Dôvodom je podľa malých nemocníc fakt, že predložený návrh nepokrýva predpokladané náklady na navýšenie miezd lekárov od začiatku tohto roka. Zároveň tvrdia, že sa k návrhu nemôžu relevantne vyjadriť z dôvodu "časovej tiesne“. "Asociácia preto bezodkladne iniciovala rokovanie s vedením VšZP o predloženom návrhu dodatku, ktoré sa uskutoční 27. januára 2012,“ informovala asociácia. Malé zdravotnícke zariadenia zároveň plánujú rokovania so súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union o finančnom krytí navýšenia miezd zdravotníckych pracovníkov. Stretnutia sa podľa nich uskutočnia v prvej polovici februára po avizovaných rokovaniach ministra zdravotníctva s poisťovňami na budúci týždeň. "V prípade nedohody asociácia odporučí svojim členom preskúmať možnosť ukončenia zmluvného vzťahu so Zdravotnou poisťovňou Dôvera a Zdravotnou poisťovňou Union,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení asociácie. VšZP reagovala, že navrhuje nemocniciam úpravu platieb od 1. feburára 2012, pričom táto úprava bude závisieť od zefektívnenia vlastných nákladov jednotlivých nemocníc. "VšZP predložila ANS konkrétny návrh, o ktorom bude ešte rokovať. Podrobnejšie informácie poskytneme až po ukončení rokovaní, predpokladáme, že to bude zajtra," povedala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová. Pôvodne sa pritom malé nemocnice vyjadrili na adresu dodatkov pozitívne a tvrdili, že by mohli odvrátiť ich kolaps. Zdravotnícke zariadenia mali kolabovať pre zákon, ktorý im nariadil od začiatku tohto roka dvihnúť platy lekárov. Dodatky platné od februára mali podľa šéfa asociácie Mariána Petka spolu s minuloročným decembrovým prilepšením pokryť rast platov lekárov v prvej etape. Ako bude riešená druhá etapa zvýšenia miezd lekárov od júla 2012 a prípadný rast platov sestier, zatiaľ presne povedať nevedel. VšZP im však podľa neho zagarantovala, že ďalší dodatok by mal byť prichystaný v druhej polovici marca. Zdroj: www.sme.sk
-
Kategória: Aktuality z tlače
-
Dátum uverejnenia: piatok, 27. január 2012, 15:03
-
Prečítané: 1x
Zadlžovanie nemocníc sa ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi (KDH) zastaviť nepodarilo. Pre hromadné výpovede sa zastavila transformácia na akciové spoločnosti, od ktorej si minister sľuboval dobré hospodárenie nemocníc. A tak aj potom, čo štát za ne zaplatil 300 miliónov eur, sa neprestali zadlžovať. „Vzhľadom na zastavenú transformáciu neprebehlo úplné oddlženie nemocníc tak, ako to mala v pláne vláda Ivety Radičovej,“ vysvetľuje dôvody hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Financovanie ani forma nemocníc sa nezmenili. Nemocnice majú ešte vyššie náklady pre zvýšené platy lekárov. A nezmenil sa ani spôsob platenia dodávateľom. „Po oddlžení znovu rastú dlhy zariadení pod ministerstvom zdravotníctva,“ povedala Jana Ďuriačová zo Sociálnej poisťovne. K januáru im Univerzitná nemocnica v Bratislave nezaplatila vyše tri milióny eur. Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici 900-tisíc eur, Detská fakultná v Bratislave 600-tisíc. „Nemocnice nezaplatili za novembrové poistné, teda po oddlžení štátom v októbri 2011,“ povedla Ďuriačová. Pridávajú sa aj dodávatelia. „Až na nejaké malé výnimky neplatia nič,“ povedala výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED Oľga Štefucová. „Tí ,čo nám neplatili doteraz, pokračujú vo svojom prístupe i dnes,“ pridáva sa Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky. Medzi zdravotníckymi zariadeniami majú asi tisíc zákazníkov. Chronických neplatičov je asi tucet. Tí tvoria vyše 90 percent pohľadávok, tvrdí. „Doterajšia politika, že to za nás zasa niekto vybaví vzhľadom na netransformáciu nemocníc ani nedáva nádej, že by v daných zariadeniach došlo v rozumnom čase k zmene myslenia,“ povedal. Nemocnice sa k dlhom priznávajú. „K 31. decembru bol dlh Univerzitnej nemocnice v Bratislave 44,4 milióna eur,“ povedala hovorkyňa Danica Lehocká. Štát zaplatil za nemocnicu 55,4 milióna eur. „Ak nedôjde k zvýšeniu od poisťovní, nemožno zlepšenie situácie očakávať,“ povedala hovorkyňa fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Ku koncu vlaňajška mali dlh 23 miliónov eur. Pri oddlžení dostali takmer 30 miliónov. Fakultná nemocnica v Nitre, ktorá dostala takmer 2 milióny, dlh podľa riaditeľa Kamila Kolejáka nevytvára. Pri oddlžovaní nedostali veritelia, koľko žiadali. Komisia, ktorá s nimi vyjednávala, žiadala, aby odpustili poplatky a penále. Museli dať aj zľavy. Ich výška bola od 1 do 10 percent. Celková úspora bola takmer 26 miliónov eur. „Zariadenia sa aspoň čiastočne finančne stabilizovali a tým sa predišlo obmedzeniu poskytovania starostlivosti,“ tvrdí ministerstvo. Ušetrené zdroje považuje za významné. Zľavy mohli niektoré firmy dávať aj vďaka možným prirážkam. „Všeobecne platí, že firmy do ceny zahrnú rizikovú prirážku, napríklad za oneskorené úhrady alebo náklady na korupciu, aby im aspoň niekedy nemocnice zaplatili,“ povedal Rudolf Zajac, ktorý bol ministrom za druhej Dzurindovej vlády. Štát oddlžoval nemocnice aj za Zajaca, peniaze do nich nalieval aj exminister Richard Raši (Smer). Od druhej Dzurindovej vlády tak dostali navyše viac ako miliardu eur. Viac sa dočítate tu.
-
Kategória: Aktuality z tlače
-
Dátum uverejnenia: piatok, 27. január 2012, 14:51
-
Prečítané: 1x
Poslanci zdravotníckeho parlamentného výboru dnes napriek kritike odborárov a súkromných lekárov jednohlasne odobrili zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier. V pléne sa ním budú zákonodarcovia zaoberať na nadchádzajúcej schôdzi NR SR, ktorá sa začína 31. januára. Podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Ladislava Pásztora zákon naštrbí vzťahy medzi lekármi a sestrami. „Predstavte si, že váš šéf bude zarábať menej ako vy. Tak sa môžeme vymeniť - sestrička si sadne na moju stoličku. Toto úplne reálne hrozí,“ povedal dnes Pásztor. Upozornil, že ak by lekár a sestra mali rovnaký plat, personálny náklad na ambulanciu bude 2800 eur mesačne, pričom väčšina lekárov dostáva od poisťovní okolo 3000 až 3500 eur a tak im nezostane skoro nič na prevádzku ambulancie. „Môže sa nám stať, že ambulantná starostlivosť na Slovensku končí. My nespochybňujeme nároky, chceme len garancie,“ zdôraznil. „Nateraz to vyzerá tak, že navýšenie miezd lekárov k 1. januáru je dohodnuté medzi poisťovňami a nemocnicami. Boríme sa s tým, aby sme našli riešenie, pre krytie navýšenia miezd pre sestry,“ reagoval šéf parlamentného výboru Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Dodal, že prostriedky na vyššie platy lekárov a sestier by mali byť v disponibilných zdrojoch poisťovní. „Ide o to, aby nebolo dosť peňazí len vo fondoch poisťovní, ale aby sa dostali k poskytovateľom,“ podčiarkol. Poslanci výboru preto v najbližších dňoch vykonajú prieskumy vo všetkých troch poisťovniach, kde sa chcú informovať, akú stratégiu navyšovania zmlúv majú pripravenú pre poskytovateľov. Šéf rezortu Ivan Uhliarik (KDH) si myslí, že zvýšenie platov je spôsob, ako stabilizovať sestry na Slovensku, keďže v zahraničí ich pracuje niekoľko tisíc. „Nie je možné, aby sme donekonečna takýmto spôsobom ochudobňovali slovenské zdravotníctvo.“ Zákon kritizoval aj poslanec Štefan Zelník (SNS). Nepáči sa mu, že vláda pripravila normu, ktorá rieši len istú kategóriu zdravotníkov a nemá ani prostriedky na krytie vyšších platov sestier. „Treba očakávať, že budúca vláda bude mať obrovské problémy, pretože súčasná vláda konala veľmi nezodpovedne,“ povedal poslanec. Zákon však na rokovaní výboru podporil, lebo si myslí, že keď sú peniaze na odmeny úradníkov, vyššie platy by mali mať aj sestry. Zdroj: www.hnonline.sk
Jasno -3 oC
